Aleister Crowley

Životopis světoznámého okultisty 

Jedna z najvplyvnejších a najkontroverznejších postáv okultizmu 20. storočia je Aleister Crowley, ktorého mnohí považujú za súčasné vtelenie otca okultizmu – Eliphase Lévi.

Edward Alexander Crowley sa narodil 12. októbra 1875 v „magickom“ roku smrti Léviho, za ktorého vtelenie sa vydával. Jeho rodičia, predstavitelia solídnej anglickej meštianskej vrstvy, bývali v mestečku Leamington. Patrili k sekte Bratov z Plymouthu, ktorá sa podujala na „reformu kresťanstva v mysticko-pietistickom duchu“; hlásali všeobecné kňazstvo, odmietali akúkoľvek formálnu organizáciu cirkvi, boli „evanjeliovými fundamentalistami“.(1)

Z obdobia Crowleyho detstva sa najčastejšie uvádzajú tri udalosti: smrť otca (v čase, keď mal 11 rokov); jeho skorá sexuálna iniciácia s domácou slúžkou a nešťastná príhoda s 10-funtovou (vyše 5?kg vážiacou) vybuchnutou petardou vlastnej výroby, po ktorej sa 15-ročný Crowley štyri dni preberal z bezvedomia. Túto udalosť mnohí bádatelia dávali do súvisu s jeho schopnosťami média. (2)

Po skončení školy Crowley viedol libertínsky život v Oxforde a tiež počas štúdia na Trinity College v Cambridge. Svoje meno Alexander si zmenil na jeho keltskú formu Aleister. Vstúpil do mnohých hetero- aj homosexuálnych vzťahov, praktizoval alpinizmus, púšťal sa do literárnych pokusov. V roku 1902 bol účastníkom neúspešnej výpravy na Čogori (K2) – druhú najvyššiu horu sveta. Počas výpravy v roku 1905 na tretiu najvyššiu osemtisícovku – Kančendžongu – Crowley rozhádaný s ostatnými členmi skupiny odmietol, vedomý si dôsledkov, zúčastniť sa na záchrane druhov, ktorých zasypalo pred jeho očami, v dôsledku čoho štyri osoby zahynuli pod snehom.

Crowley prejavoval záujem o tajné učenie. Podarilo sa mu stať sa členom vtedy najznámejšej ezoterickej organizácie, ktorá bola súčasťou prúdu tzv. obradovej mágie – rádu Zlatého úsvitu (The Hermetic Order of the Golden Dawn). Do tejto organizácie, založenej Williamom W. Westcottom, bol Aleister Crowley zasvätený dňa 18. decembra 1898 ako neofyt a veľmi rýchlo postupoval po rebríčku iniciácií. V pomerne krátkom čase získal stupeň adeptus minor, čo znamenalo prijatie do „vnútorného kruhu“ rádu. Krátko nato sa však dostal do konfliktu s rádom, čo sa roku 1910 skončilo odhalením tajných rituálov tejto organizácie, ktoré postupne uverejnil v niekoľkých číslach ním kontrolovaného časopisu The Equinox (Rovnodennosť). (3)

Po rozchode s rádom Zlatého úsvitu Crowley veľa cestoval, dopĺňal si svoje ezoterické vedomosti. Študoval jogu v Indii, na Cejlóne a v Barme. Na Cejlóne bol uvedený do mystiky Východu Charlesom Henrym Allanom Bennettom, kolegom z rádu Zlatého úsvitu, ktorý si zvolil cestu budhistického mnícha a neskôr bol aktivistom budhistického hnutia v Anglicku. Crowley experimentoval s psychedelickými narkotikami, hľadajúc spôsoby, ktoré by „otvorili spútanú dušu“, aby mohol skúmať duchovný svet nachádzajúci sa za svetom matérie. Pod silným vplyvom Abramelinovej mágie sa snažil nadviazať kontakt so svojím ochraňujúcim duchom – anjelom strážcom.

V tom čase sa z rozmaru zosobášil s výstrednou Rose E. Kellyovou, s ktorou robil sexuálne experimenty. Okrem iného s ňou strávil noc v Kráľovskej komnate Veľkej pyramídy v Egypte. Zanedlho Rose otehotnela a keď ju Crowley ešte väčšmi zahrnul svojou magickou opaterou, zažila osvietenie, v ktorom sa jej zjavilo spojenie Crowleyho so staroegyptským bohom-sokolom, pánom svetla, neba a vojny Hórom. Dňa 14. marca 1904 vo svojej izbe neďaleko múzea Boulak v Kaire Crowley vykonal magický obrad privolávajúci Totha, egyptského boha múdrosti. Potom svetu ohlásil, že duch menom Aiwass (alebo Aiwaz), posol, vytúžený anjel strážca, mu zveril mimoriadne poslanie. Doslova učil: „Musíte vedieť, že vyvolený kňaz a apoštol nekonečného priestoru je knieža – kňaz Šelma a jeho žene, ktorej meno je Žena v šarláte, je daná všetka moc. Oni zhromaždia moje deti v svojom ovčinci, pod ich vedením budú ľudské srdcia zvelebovať hviezdy.“ (4)

Crowley tvrdil, že skutočné obrodenie mágie nastalo práve v roku 1904, a „podnietenie vzniku tohto okultného prúdu vyvolalo vír, pôrodné bolesti nového eónu s pracovným názvom Rovnodennosť bohov. Takáto udalosť sa opakuje v časovom intervale približne 2000 rokov“.

Takýmto spôsobom teozofmi ohlasované idey New Age nadobudli magickú moc a luciferský rozmer. Sám Crowley tvrdil, že Aiwaz je „svätý anjel ochranca a treba ho stotožňovať s diablom kresťanov – Satanom“. Aiwaz poručil Crowleymu vykonávať sexuálnu mágiu a vyhlásil ho za „logos novej éry Hóra“. Tento tretí vek, po veku matky Izidy a veku otca Ozirisa, mal byť novým vekom mladosti založenom na zjednotení mužskej a ženskej energie. Ako Šelma (Slnko, mužský princíp 666, Logos, Vôľa) sa Crowley mal usilovať o sväté zjednotenie so ženským princípom, „neviestkou Babylona“5. Zapisoval pravdy, ktoré mu údajne diktoval Aiwaz, čoho výsledkom bol spis s názvom Kniha zákona. Crowley v nej sformuloval teóriu i prax nazvanú magick.

Ústrednou myšlienkou jeho systému je heslo: „Rob, čo chceš. Láska je zákonom, láska podriadená vôli“6. Tento princíp veľmi jasne ukazuje súvis medzi vyvýšením človeka a vzburou proti Bohu, obzvlášť voči morálnym príkazom. V Liber Al vel Legis Crowley píše: „Neexistuje žiaden zákon okrem princípu «rob, čo chceš». (…) Buď silný, človek! Žiadaj si a zakúšaj všetko, čo ti ponúkajú zmysly a extáza, neboj sa, že nejaký Boh ťa pre to zavrhne. Každý človek sa stane hviezdou, ak dokáže objaviť svoju vlastnú skutočnú vôľu; v opačnom prípade je otrokom, otroci však musia slúžiť. Nech zmizne milosrdenstvo, prekliati, ktorí majú súcit! Zabíjaj a týraj, nešetri nikoho!“ (7)

Crowley tvrdil, že je možné vyvolať každú zmenu použitím vhodnej sily, lebo vesmír je vnútorne pospájaný a dokonale vyrovnaný. Okrem iného vyhlasoval: „Každý človek má právo plniť svoju vlastnú vôľu bez obáv, že sa to môže priečiť vôli iných, pretože ak sa on sám nachádza na správnom mieste, iní nesú vinu za to, že mu vstupujú do cesty.“ (8)

Crowley bol svojráznym „perfekcionistom“ vo vykonávaní magických úkonov. Používal na to celú zostavu „magických zbraní“, rôzne nástroje a pomôcky, ktoré mu dávali vládu nad živlami a duchmi. Boli medzi nimi „posvätené“ dýky, čaše, meče a prútiky. Obával sa, že aj malá zmena gesta môže priniesť fatálne následky veštby alebo seansy. Veril, že skutočný čarodejník je všemocný, ale ak sa rituály nevykonajú dokonalým spôsobom, efekty môžu byť katastrofálne.

Každá živá bytosť je akoby zásobníkom energie, diferencovaným z hľadiska veľkosti a kvality, zhodne s duševným a morálnym charakterom danej osoby. V okamihu smrti sa ľudská alebo zvieracia energia uvoľní na vykonanie magického aktu. Crowley napísal: „Aby bolo možné získať čo najväčší duchovný účinok, treba vybrať vhodnú obeť, ktorá má v sebe najväčšiu a najčistejšiu silu. Celkom nevinné deti mužského pohlavia sú takouto najuspokojujúcejšou a najvhodnejšou obeťou (…). Pre takmer všetky ciele je ľudská obeť najlepšia“ (9). Ak nie je možné vykonať ľudskú obeť, vtedy treba zložiť obetu zvieraciu. Zviera vybrané na tento cieľ musí byť teplokrvné, úplne zdravé a nie príliš veľké – kvôli množstvu energie, ktorá sa uvoľní počas obradu. (10)

V roku 1905 Crowley cestoval po Číne, kde študoval I-ťing – staročínsku Knihu premien, magicko-filozofický text používaný na osvojenie si proroctiev, rád a pokynov pre život. Vtedy tiež začal náruživo fajčiť ópium a „zbierať“ milenky, ktoré nazýval „ženami v šarláte“, čím narážal na babylonskú neviestku, partnerku Šelmy 666 zo Zjavenia apoštola Jána. Bez väčších emócií prijal smrť dvoch svojich detí či alkoholizmus a pomätenosť svojej ženy Rosy. Počas nasledujúcich rokov mnoho ľudí, čo s ním nadviazali bližší vzťah, skončilo svoj život samovraždou alebo v psychiatrickom ústave.

V tom čase Crowley založil vlastnú ezoterickú organizáciu – Striebornú hviezdu (Argentum Astrum). Taktiež vydával už spomenutý časopis The Equinox. V roku 1912 nadviazal kontakt s Theodorom Reusseom, pôsobiacim v Nemecku, a s jeho Bratstvom Svetla známejším ako Rád Chrámu východu (Ordo Templi Orientis – O.T.O.), v ktorého ezoterickom názve sa odvolával na „miesto východu slnka, zdroj osvietenia“. V tom istom roku tento rád vyhlásil, že vlastní „kľúč otvárajúci všetky slobodomurárske a hermetické tajomstvá, konkrétne učenie sexuálnej mágie bez výnimky vysvetľujúce všetky tajomstvá prírody, celú symboliku slobodomurárstva, ako aj všetky náboženské systémy“. Crowleyho prijali do O.T.O., v Berlíne mu udelili zasvätenie a vymenovali ho za „najvyššieho a svätého kráľa Írska, ostrova Iony a celej Británie v sfére Sanktuária gnózy“, čiže za vodcu britskej filiálky O.T.O. zvanej Mysteria Mystica Maxima (M.M.M.). Vtedy prijal aj meno Baphomet. (11)

Crowley neustále cestoval a nadväzoval ďalšie kontakty so ženami, dávajúc tomu všetkému formálnejšiu podobu tým, že v Londýne, v prenajatom apartmáne, založil Svätyňu Satana. Tu prijímal mnohé osoby z vyšších sfér britskej metropoly a viacerých obdaroval „hadím bozkom“ zanechávajúcim stopu na chrbte ruky alebo na krku špeciálne na to vyrobeným opiľovaným pazúrom Šelmy.

Obdobie 1. svetovej vojny Crowley strávil v Amerike meniac svoju národnosť, tituly a pôvod. Usporiadal verejné demonštratívne spálenie svojho anglického pasu a v časopise The Fatherland publikoval mnoho paškvilov na svoju otčinu. (12)

Po vojne – s dvojicou svojich ďalších mileniek a tromi deťmi, presťahoval svoje sídlo na farmu v Cefalu (na Sicílii), ktorú nazval opátstvo Thelema (The Abbey of Thelema), resp. opátstvo Sila vôle. Čas trávil kúpaním v mori, meditáciou, seansami sexuálnej mágie (ktorých súčasťou boli akty sodomie a zvieracie obety), písaním svojej autobiografie (ktorú nazýval autohagiografia), maľovaním stien opátstva obrazmi so sexuálnou a démonologickou tematikou, užívaním heroínu a kokaínu a prijímaním nových stúpencov a žiakov. Takto bola obnovená obradnosť (známa tiež z čarodejníctva). Počas „čiernych omší“ sa vyznávačom rozdávali hostie pripravené okrem iného i s použitím krvi detí či nepriateľov hnutia. (13)

Obdobie pobytu na Sicílii sa skončilo v roku 1923. Po smrti jedného z jeho žiakov, pravdepodobne následkom otrávenia zamorenou vodou, sa jeho žena vrátila do Anglicka a v bulvárnej tlači opísala podrobnosti z ich života. V apríli roku 1923 ho talianska polícia na Mussolliniho rozkaz vyhostila z krajiny. Crowley sa presťahoval do Tuniska, avšak tam nenašiel slávu. Začalo sa jeho túlanie po Európe a bezvýsledné snahy o vydanie jeho autohagiografie.

Keď sa presťahoval do Weidy v Durínsku, jeho stúpenci ho vyhlásili za spasiteľa sveta a dali mu meno Satan a Veľká Šelma. Z Francúzska ho ale vyhostili roku 1929. Počas procesu v Londýne, kde dohnal k súdu herečku Ninie Hamnettovú, lebo vyhlásila, že sa zaoberá čiernou mágiou (tento proces prehral), 10. apríla 1934 sudca povedal: „Nikdy som nepočul veci také desivé, hrozné, odporné a rúhavé ako slová tohto človeka, ktorý sa snažil pred nami prezentovať ako najväčší žijúci básnik.“ (14)

Crowleyho vzťahy s ľuďmi boli založené na homosexualite a ponižovaní žien, no zneužitia, ktorých sa dopúšťal, tvorili podstatnú časť jeho „mysticizmu“. „Keď sa dokázalo, že boh je len názov pre sexuálny pud – napísal Crowley – čoraz zrejmejšou sa stáva myšlienka, že sexuálny pud je bohom“. (15)

V poslednom období svojho života Crowley veľa času venoval spisovaniu svojich magických skúseností, čoho ovocím okrem iného bola Kniha tarotu (1944) a povestný súbor hracích kariet, ktorých autorkou je britská maliarka Frieda Harrisová. Britský okultista nadviazal kontakty taktiež s kruhom nemeckých okultistov – najmä s barónom Rudolfom von Sebottendorfom, tvorcom pangermánskej Spoločnosti Thule (Thule Gesellschaft), ako i s Friedrichom Hielscherom, ktorého niektorí pokladajú za hlavnú hybnú silu politiky samotného Heinricha Himmlera. (16)

Crowley dostal záchvat šialenstva a zomrel v anglickom Brightone 5. decembra 1947. Vraj počas vzývania Chronozona, démona chaosu, urobil chybu, čo sa skončilo posadnutosťou týmto výnimočne zlomyseľným duchom, ktorým bol potrestaný na sklonku života. (17)

Svoj „majetok“ Crowley zanechal rádu, ktorý má svoje hlavné sídlo vo švajčiarskom Steine pri Appenzelle. O.T.O. existuje dodnes. V roku 1977 rád viedol Kenneth Grant, ktorý sa rok pred Crowleyho smrťou roku 1946 stal jeho nástupcom. Argentum Astrum zasvätilo takmer sto Crowleyho stúpencov. Medzi najvplyvnejších patrili: Normand Mudd – profesor aplikovanej matematiky v Bloemfonteine; Victor B. Neuburg – „poetický otec“ britských spisovateľov Dylana Thomasa a Pamely Hansford Johnsonovej; Austin O. Spare – vizionársky umelec, štipendista londýnskeho Royal College of Art. Crowley dal tiež podnet na vznik celého radu spoločností sexuálnej mágie v Spojených štátoch.

Mnohozväzkové dielo Veľkej Šelmy (ďalšie meno, ktoré si Crowley zvolil) sa v súčasnosti vydáva vo veľkých nákladoch pod záštitou Israela Regardieho, bývalého Crowleyho sekretára. Crowley sa postupne stal dôležitou postavou pre mnohé súčasné prúdy náboženského protestu. Medzi jeho popredných žiakov, ešte za jeho života, patril brat Achad, čiže Charles Stansfeld Jones, autor troch kníh zaoberajúcich sa modernou interpretáciou magickej symboliky. Koniec koncov Achad pokladá Crowleyho za Pána eonu. Ako napísal Gerald Yorke: „Zlatý úsvit vydal na svet svojho prvého pseudomesiáša“ Z Crowleyho diela čerpá a úzko sa oň opiera i Satanská biblia, ktorej autorom je Anton Szandor LaVey, Najvyšší kňaz a mág Čierneho obradu. (18)

Príručka čarodejníctva, Kniha tieňov, ktorú Crowley napísal, sa stala populárnym čítaním v hnutí wicca vyrastajúcim z radikálnych odnoží feminizmu. Najradikálnejšia a jedna z prvých organizácií feministiek „novej vlny“ bola Women´s International Terrorist Conspiracy from Hell (Medzinárodné teroristické sprisahanie žien z pekla). Táto organizácia používala násilie voči mužom. Nie náhodou skratka jej názvu znela WITCH (angl. čarodejnica). Vo svojom manifeste členky sprisahania okrem iného napísali: „WITCH je Všežena, je všetkým: divadlom, revolúciou, mágiou, terorom, radosťou, soľou života. Pamätajme, že čarodejnice a cigánky boli prvými guerillas a bojovníčkami proti otroctvu. Práve čarodejnice boli ‚otvorenými hlavami‘, prvé používali kontrolu počatia, zaoberali sa alchýmiou. WITCH žije a smeje sa v každej žene. Je slobodnou časťou každej z nás, skrýva sa za nesmelým úsmevom, za súhlasom s absurdnosťou mužskej dominancie (…) ak si ženou a máš odvahu pozrieť do hĺbky seba samej, staneš sa čarodejnicou (…) si slobodná a pekná (…). Tvojím cieľom musí byť: zaútočiť na každú represiu, na všetko, čo je výlučne mužské, žiadostivosť, puritánstvo a principiálnosť. Tvojím poslaním je oslobodiť našich bratov z útlaku rolí, ktoré im vnucuje ich pohlavie. Si čarodejnicou – ženou nespútanou, zlou, radostnou a nesmrteľnou!“ (19) Ešte v roku 1921 Margaret Murrayová v diele The Witch-Cult in Western Europe (Kult čarodejníc v západnej Európe) dokazovala, že stredoveké čarodejnice boli kňažkami starodávneho kultu plodnosti. (20)

V medzivojnovom období Gerald B. Gardner (1884 – 1964), penzionovaný colný úradník a člen okultistickej spoločnosti Ordo Templi Orientis (zasvätený Crowleym), založil a viedol – spolu s Dorothy Clutterbuckovou a skupinou okultistov – konvent čarodejníc New Forest (Nový Les). Počas „bitky o Anglicko“ (2. svetová vojna) sa táto skupina preslávila „účinným“ podporovaním vlasti budujúc „magickú baštu“ namierenú proti Hitlerovi, vytvorenú zaklínacími formulami, ktoré odriekali počas niekoľkých mesiacov.

V roku 1954 Gerald B. Gardner, podporovaný čarodejnicou Doreen Valienteovou, napísal a vydal knihu Witchcraft Today (Čarodejníctvo dnes), ktorá vyvolala búrku medzi osobami zaoberajúcimi sa tajným učením. Vyhlásil v nej, že kult čarodejníc pretrval do našich čias a on je jeho účastníkom. Na dôkaz pravdivosti svojich slov uviedol Knihu tieňov spracovanú Crowleym, obsahujúcu opis iniciačných rituálov, slávnostných ceremónií, ako i výklad magických techník určených pre rôzne príležitosti.

Kniha tieňov je v skutočnosti kompiláciou rôznych textov, ako napríklad Aradia or the Gospel of the Witches (Aradia alebo evanjelium čarodejníc), ktorej autorom je americký etnograf Charles G. Leland (1824 – 1903). Zasvätenie do čarov sa v nej člení na tri etapy: prvá sa končí vymenovaním za kňaza alebo čarodejnicu Veľkej bohyne, druhá za kráľovnú čarodejníc alebo mága a tretia vymenovaním za veľkňaza alebo veľkňažku. Pri prvej iniciačnej ceremónii sa vymeriavalo štyridsať úderov bičom, pri druhej takisto (bičovaný však mal možnosť „trojnásobne sa revanšovať“ na osobe, ktorá ho podrobila iniciácii) a pri tretej iniciácii zasväcujúca osoba musela vykonať pred skupinou pohlavný akt s kňazom alebo kňažkou. Všetky ceremónie sa odohrávali v magickom „kruhu sily“ a osoby, ktoré sa na nich zúčastňovali, mali byť nahé.

Gerald B. Gardner bol zasypaný lavínou listov od osôb, ktoré sa chceli stať čarodejníkmi. Tak sa zrodil jeden z prúdov dnešného pohanstva. V roku 1957 si Valienteová a Gardner rozdelili svoj konvent a pokračovali v práci na vytvorení širšieho hnutia založeného na tradícii čarodejníctva. Veľkú úlohu v tomto diele zohrali manželia Rosemary a Raymond Bucklandovci, ktorí na Gardnerov podnet založili newyorský konvent, ktorý sa stal svetovým centrom tradície. Od Rosemary, známej ako Lady Roven, sa odvodzujú i začiatky „správneho gardnerizmu“. Od roku 1985 najvyšší kňaz a najvyššia kňažka tvoria druh najvyššej výkonnej moci gardnerovského hnutia a rolu „parlamentu“ plní zhromaždenie Samhain, ktoré každoročne zasadá v Louisville, v štáte Kentucky.

Po Gardnerovej smrti nastal vo wiccanskom hnutí rozkol. Väčšina prijala reformy Alexa a Maxine Sandersovcov, ktorí obohatili gardnerovskú ortodoxiu o prvky pochádzajúce z iných verzií moderného okultizmu a ezoterického budhizmu. Iné miestne skupiny stúpencov hnutia wicca sa zriekli rituálnej nahoty a priblížili sa k autentickým pohanským tradíciám. Okrem alexandrijcov a gardneriánov rozlišujeme ešte prúd hereditárny hlásajúci, že čarodejnícke schopnosti sú dedičné a odovzdávajú sa pokrvne a manželstvom.

Charakteristickou vlastnosťou wiccanizmu je iniciácia všetkých vyznávačov do úradu kňažiek a kňazov. Za svoju popularitu vďačí predovšetkým silnému ženskému prvku, ktorý z neho učinil „náboženstvo hnutia za oslobodenie žien“. Kult čarodejníc bol označený ako „štvrtá vlna feminizmu“ (po matriarcháte, sufražetkách a hnutí za oslobodenie žien). Wiccanizmus zdôrazňuje polaritu sveta (polarity) a uctieva dvojaké božstvo: Božského kráľa (Slnko) a bohyňu – Veľkú matku (Mesiac, Zem), pričom prvok ženskosti je tu dominantný. To bohyňa je večná, ona dáva život bohu – svojmu mužovi i synovi zároveň.

Rôzne odštiepené skupiny wiccanizmu zjednotila v roku 1971 Pagan Federation, ktorá sa neskôr otvorila aj pre iné prúdy novopohanstva, hoci jej tlačový orgán nesie naďalej názov Wiccan. Názov wicca, prijatý väčšinou dnešných čarodejníc ako štít ich hnutia, je ženským rodom staroanglického slova wicce označujúceho osobu múdru alebo vykonávajúcu čary. V apríli roku 1974 Rada čarodejníc Ameriky prijala viacero zásad spojených s panteizmom, astrológiou a psychickou silou, používaním tarotových kariet, kyvadla a iných praktík typických pre mágiu a okultizmus. (21)

Feministické pohanstvo je mimoriadne živé v Spojených štátoch. Napríklad v Kalifornii istá Starhawková (v skutočnosti Miriam Simosová, narodená r. 1951) založila počas Halloweenu v roku 1975 Compost Coven (Zmiešaný sabat čarodejníc), ktorý je jedným z hlavných signatárov Covenant of the Goddess (Prímerie bohyne). V nasledujúcich rokoch sa zaoberala tvorbou dokumentárnych filmov, vyučovala v Bay Area Center for Alternative Education, asistovala pri vzniku známej inštitúcie Reclaiming: A Center for Feminist Spirituality and Counseling (Obrátenie: Centrum Feministickej duchovnosti a poradenstva) v Berkeley, ktorej cieľom je spopularizovanie „vedomia bohyne“ pomocou kurzov, praktických cvičení, verejných obradov a súkromných konzultácií.

Na prvej celoštátnej konferencii venovanej téme duchovnosti žien, ktorá sa konala v Bostone roku 1976, ženy tancovali s obnaženými prsiami a spievali: „Bohyňa žije!“ Vyhlasovalo sa tam, že „ženskosť je božská“, ženám sa odporúčalo „urobiť si doma oltáre so zrkadlami, aby si takto stále pripomínali, že sú bohyne“.

Ženská božskosť logicky spája gnostickú vieru o vlastnej božskosti s čiernou mágiou. Náboženské feministky hľadajúc rituály na vyjadrenie svojej duchovnosti ich našli v praktikách čarodejníc, alebo, ako tomu niekedy hovoria, v „prvotnom náboženstve žien“. Zhromažďujú sa v skupinách zvaných Cirkev žien a slúžia „liturgiu“, ktorá je zmesou pohanstva, čiernej mágie, judaizmu, katolicizmu a protestantizmu. Tvorkyňami týchto liturgií sú čarodejnice ako sestra Diann Neuová či Rosemary R. Ruetherová.

K veľmi populárnym publikáciám patrí Liturgia mien od Neuovej, ktorá má svoje korene tak v katolicizme, ako i v čiernej mágii. Ďalšia kniha Women Church autorky R. R. Ruetherovej obsahuje opisy rôznych rituálov súvisiacich s lesbickým sobášom a „krstom“, ktorým žena vstupuje do spoločnosti lesbičiek. Počas obradu sobáša „celebrant s ostatnými priateľkami“ kropí adepta vodou a „žehnajúc“ vyslovuje slová: „zrodená zo ženy, milovaná ženou, milenka ženy, buď požehnaná. Si svetlom sveta“ – čo má vyjadrovať božskosť jej prirodzenosti. Môžeme sa tu stretnúť aj s rituálom „znovunadobudnutia menštruácie“ či „liturgiou týraných žien“, kde sa manželstvo označuje ako „oprávnenie na legalizované násilie voči ženám“. (22)

Starhawková získala doktorát napísaním práce o tzv. feministickej terapii spájajúcej učenie psychológie so „štúdiom ženskosti“ (Women´s Studies) populárnym v západných krajinách. Je autorkou známych publikácií: The Spiral Dance: A Rebirth of the Ancient Religion of the Great Goddess (Špirálový tanec: Znovuzrodenie starodávneho náboženstva Veľkej bohyne, 1979), Dreaming the Dark: Magic, Sex and Politics (Snívanie o temnote: Mágia, sex a politika, 1979) a tiež Truth or Dare (Pravda alebo odvaha, 1987). Okrem iných známych propagátoriek hnutia wicca, ako sú Zsuzsanna E. Budapestová či Margot Adlerová, vystupuje Starhawková v úlohe vedeckej autority na početných konferenciách organizovaných feministickými spoločenskými hnutiami.

Časopis Women of Power, ktorého autorkami sú „duchovné feministky“ (Carol Christová, či už spomínaná Ruetherová, Starhawková a Budapestová), vo svojej „filozofickej deklarácii“ definuje duchovnosť žien ako „celý svet prebúdzajúca sila žien, ktorých cieľom je transformácia ich samotných a premena ich spoločenstiev“. Táto transformácia obsahuje „aktivizáciu duchovných a psychických síl, uctenie ženskej božskosti, úctu voči Zemi a dôstojné slávenie jej cyklov a ročných období“. Toto vyhlásenie môžeme nájsť na prvej strane každého čísla časopisu. (23)

Do organizácie Prímerie bohyne patria okrem iných Welsh Traditional Witches (Waleské tradičné čarodejnice), Gardnerian Witches in America (Gardneriánske čarodejnice z Ameriky), New Reformed Ortodox Order of the Golden Dawn (Novoreformovaný ortodoxný rád Zlatého úsvitu), Church of Aphrodite (Cirkev Afrodity), Nemeton a ďalšie početné feministické zoskupenia. (24)

S tradíciou wicca sú taktiež spojené nasledovné cirkvi a organizácie: Church of all Worlds (Cirkev všetkých svetov) – založená v 70. rokoch v Saint Louis (v štáte Missouri) Timom Zellom, prvým ohlasovateľom tzv. hypotézy Gaia; Alexandrian Witches (Alexandrijské čarodejnice) – organizácia založená Alexandrom Sandersom; Church of Circle Wicca (Cirkev kruhu Wicca) – založená roku 1978 Selenou Foxovou, stúpenkyňou vzájomného otvorenia sa všetkých náboženstiev; Fellowship of Isis (Spoločnosť Izidy) – založená roku 1976 v britskej obci Denbigh; dianické skupiny – vylučujú zo svojho kruhu mužov, chápu náboženstvo ako „sesterstvo“ (sisterhood); daktoré kulty Gaie – zdôrazňujú silno ekologický aspekt svojho náboženstva – „ochranu Zeme pred násilím modernej civilizácie; ale i niektoré satanistické skupiny. (25)

Súčasné hnutie čarodejníc sa odvoláva na mnohé polyteistické náboženstvá starovekého sveta, obzvlášť na kult Diany (rímska ochrankyňa plodnosti a prírody), Gaie (grécka matka-rodička), Artemidy (ochrankyňa hôr, lesov, zvierat, bohyňa lovu a mesačného svetla), Izidy (egyptská patrónka mystérií), Ceridwen (keltská bohyňa-matka a patrónka šťastia), Aštarty (ranosemitská bohyňa plodnosti a vegetácie) a na mnoho iných božstiev. Tradícia wicca má polyteistický, animistický a panteistický charakter. Dôležitým prvkom náboženstva čarodejníc je sexuálna mágia. (26)

V Poľsku sa čarodejnice objavili opäť začiatkom 90. rokov. Domáca tlač v tom čase priniesla správu: „Kto ich chce vidieť, môže sa (…) počas Valpurginej noci pozrieť na ich tajomné praktiky v Mądralíne (mestečko neďaleko Varšavy – pozn. red.). Sklamané ľahostajnosťou politických činiteľov (…) obnovujú tam zabudnuté schopnosti a moc čarodejníc. Nedávno si na námestí starého mesta (Sobótka) odovzdávali certifikáty diplomovaných čarodejníc.“  (27)

Nový ceremoniálny, obradný satanizmus, ktorý sa zrodil začiatkom 20. storočia a je spojený s prastarou ceremoniálnou mágiou, pretrval dodnes. Experimenty a pôsobenie Aleistera Crowleyho a jeho žiakov sa stali zdrojom pre desiatky siekt a formálnych satanistických skupín. Časom a pomerne rýchlo sa Crowley stal legendárnou postavou, čo je možné zdôvodniť nielen jeho extravagantným životom a šokujúcim „predvádzaním duchovných síl“, ale predovšetkým tým, že ako prvý oživil tzv. západnú ezoterickú tradíciu a po dlhých stáročiach konšpirácie jej prinavrátil zabudnutú „ľudskú tvár“. (28)

Odkazy

(1) Leuenberger, H. D.: Co to jest ezoteryka: wprowadzenie w ezoteryczny język i sposób myślenia – podstawowe wiadomości dla zainteresowanych (Čo je ezoterika: úvod do ezoterického jazyka a spôsobu myslenia – základné informácie pre zainteresovaných). Limbus, Bydhošť 1994, s. 125-127
(2) Bockenheim, W.: Crowley Aleister. In: Bockenheim, W.; Bednarek, S.; Jastrzębski, J.: New Age: encyklopedia Nowej Ery. Astrum, Vroclav 1996, s. 101
(3) Suliga, J. W.: Biblia szatana. KAW, Lodž 1991, s. 141-143
(4) Cammell, C. R.: Aleister Crowley: The Man, the Mage, the Poet. (Aleister Crowley: muž, mág, básnik). New English Library, Londýn 1969, s. 21-27
(5) Gordon, S.: Encyklopedia zjawisk paranormalnych (Encyklopédia paranormálnych javov). Vydavateľstvá Al Fine a Da Capo, Varšava 1995, s. 90-91
(6) Kowalak, W.: Satanizm. Nurt SVD 4/1997, s. 109-110
(7) Crowley, A.: Magick in Theory and Practice. (Mágia v teórii a praxi). Dover Publications, New York 1929, s. 22; porov. Porcarelli, A.: Antropologiczne aspekty satanizmu. L’Osservatore Romano 4-5/1997, s. 52
(8) A. Crowley: c. d., s. 21
(9) Tamže, s. 95-96
(10) Tamže, s. 99; porov. Steffon, J. J.: Satanizm jako ucieczka w absurd (Satanizmus ako útek do absurdna). WAM, Krakov 1993, s. 102-105
(11) Laurentin, R.: Szatan, mit czy rzeczywistość? Nauczanie i doświadczenie Chrystusa i Kościoła (Satan, mýtus alebo skutočnosť? Učenie a skúsenosť Krista a Cirkvi). Pax, Varšava 1997, s. 130-131
(12) Bockenheim, W.: Crowley Aleister, c. d., s. 103-104
(13) Leuenberger, H. D.: c. d., s. 129-131; Di Nola, A. M.: Diabeł: o formach, historii i kolejach losu Szatana, a także o jego powszechnej a złowrogiej obecności wśród wszystkich ludów, od czasów starożytnych aż po teraźniejszość (Diabol: o formách, dejinách a priebehu životného osudu Satana, a tiež o jeho všeobecnej a zlovestnej prítomnosti medzi všetkými ľuďmi, od starodávnych čias až podnes). Universitas, Krakov 1997, s. 360-361
(14) Laurentin, R.: c. d., s. 131
(15) Gordon, S.: c. d., s. 91-92
(16) Bockenheim, W.: Crowley Aleister, c. d., s. 104
(17) Rae, R. C.: Okultyzm. Da Capo, Varšava 1997, s. 43-44
(18) Porov. Miller, R.: Bare-Faced Messiah: The True Story of L. Ron Hubbard (Nehanebný Mesiáš: pravdivý príbeh L. Rona Hubbarda), Michael Joseph, Londýn 1987, s. 161
(19) Jawłowska, A.: Drogi kontrakultury (Cesty kontrakultúry). Štátny vydavateľský inštitút, Varšava 1975, s. 34-35
(20) Tomasiewicz, J.: Stare religie nowej ery. Główne nurty współczesnego neopoganizmu (Staré náboženstvá nového veku. Hlavné smery súčasného novopohanstva). Religionistický štvrťročník Nomos 5-6/1994, s. 97-99
(21) Bockenheim, W.: Wicca. In: Bockenheim, W.; Bednarek, S.; Jastrzębski, J.: c. d., s. 365-369; Thorne, T.: Słownik pojęć kultury postmodernistycznej: mody, kulty, fascynacje (Slovník pojmov postmodernistickej kultúry: móda, kulty, fascinácia). Varšava 1995, s. 95-97
(22) Ferreira, C. R.: Niebezpieczeństwo feministycznej religii (Nebezpečenstvo feministického náboženstva). Nova Et Vetera 1/1995, s. 7-23
(23) Kornas-Biela, D.: Feministyczny obłęd (Feministické šialenstvo). Týždenník Niedziela 21/1995, s. 3 a 5
(24) Griffon, T. W.: Historia okultyzmu (Dejiny okultizmu). Art Books, Toronto 1992, s. 27
(25) Bockenheim, W.: Wicca, c. d., s. 368-369
(26) Tomasiewicz, J.: c. d., s. 98-99; porov. Getty, A.: Goddess: Mother of Living Nature (Bohyňa: Matka živej prírody). Thames and Hudson, New York 1991
(27) Porov. Stomma, L.: Ciemnota w ataku (Temnota útočí). Týždenník Polityka 8/1996, s. 89; Walczewska, S.: Feminizm. Brulion 19/1992, s. 43-56
(28) Porov. Bockenheim, W.: Crowley Aleister, c. d., s. 104-105

Andrzej Zwolinski, Sekty i fakty 4/2008, In: http://www.rozmer.sk/sk/articles/show/64

 

***
Líbil se vám článek a celý web? Podpořte, prosím, badatele, autory a překladatele jakoukoli částkou na účet: SBERBANK, č. ú. 4211013926/6800, variabilní symbol článku je 099

error: Kopírování zakázáno!